Zamestnanec

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Návšteva zubára nie je ulievanie sa.

"Bože daj silu pažiam mojej zubárky!"

Keď mi nakoniec odumrel môj ubolený, veľakrát opravovaný a predsa neopravený zub, tak sa ho už nič veľmi netýkalo - ani bolesť, ani studené, ani kyslé, ani sladké a ani zubárska vŕtačka. A predsa naďalej dlhé mesiace slúžil svojmu účelu. Len trochu smrdel za vajíčkom, ale nič viac. Ten zub som si pre jeho bezbolestnosť a pokoj obľúbil, volal som ho moj milý budhista a želal som si ,aby všetky moje zuby boli také ako on.

Zubárka povedala, že taký zub  može v organizme narobiť vážne škody, môžem si vraj najmä poškodiť srdce. Zubárka je pre mňa autorita. Vzbura proti jej doporučeniam má za následok výpadok zo systému zdravotníckej starostlivosti, prvý krok k sociálnej neprispôsobivosti. Navyše ma v poslednom čase začalo pichať pri srdci.

Čakanie na ťahanie  pripomína čakanie na popravu, ale iba v niekoľko minút tesne pred ťahaním. V hlave sa človeku zobrazujú záverečné scény z filmu Statočné srdce, kde hlavný hrdina William Wallace  pri mučení namiesto "Milosť!" povie "Sloboda!". Chvíľu človek pochybuje či jeho srdce bude dosť statočné, že ho nezosmiešni  pred ženami v čakárni zbytočným krikom, odpadávaním alebo infarktom. Pri jeho šťastí mu isto budú  ťahat zub na trikrát, po štipkách vyťahovat jeho polámané kúsky a nakoniec ho aj tak nevytiahnu a bude musiet ísť na operáciu, kde mu dokorán rozrežú ďasno, aby ho mohli poriadne vykostiť...........  Zubárka vidí, že som otrasený a uisťuje ma , že použije všetky svoje skúsenosti na to, aby ma to bolelo čo najmenej. Moja zubárka je už staršia pani a občas mi pripadá, že si už veľa nerobí  zo svojich pacientov a ich boliestok. Dá sa povedať, že je prístupom k bolestiam života tak trochu mojím vzorom. Otázkou "Čo  myslite, že ja nemám deti?" ma /a možno aj seba/  uisťuje,  že sa vie vcítit do mojej situácie a mať som mnou súcit, ktorý je vraj základom všetkého dobra medzi ľuďmi.

P.S. (Na preskúmanie): Je pozoruhodné, aké ma človek nutkanie vrátiť sa do práce, hoci má vo vrecku ospravedľnenku
s vetou "celodenné ošetrenie".


z poznania seba samého | stály odkaz

Komentáre

  1. Návšteva zubného lekára...
    skutočne nie je ulievanie sa. Skôr je to povinnosť - voči nášmu organizimu. Zažila som niečo podobné ako Ty. Máme známu zubnú lekárku, ale ja som k nej na odporúčanie exmanžela vybrala po prvýkrát. A hneď taký komplikovaný (podľa mňa) prípad. Koreň "stoličky". Injekciu som necítila vôbec a presne sa mi potvrdilo, ako som bola vopred ubezpečená, že ani nezbadám a bude to vonku. Ak má niektoro také zlaté ruky, je k nemu radosť chodiť. Odbúrala vo mne "celoživotný" strach zo zubárov. Takže už sa teším kedy ma zbaví ešte jedného "korienka"... :)))
    publikované: 28.01.2008 16:29 | autor: marthabielska (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Ked je zubar dobry,...
    ..tak je to ovela lahsie. Ale tazko takeho najst. Mam kamarata, ktory vsade hlada zasadne primara, lebo predpoklada, ze to bude najschopnejsi clovek. Alebo stoji pred dverami zubara v cakarni a rozprava sa s ludmi, ktori tam idu.
    publikované: 29.01.2008 12:54 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014