Zamestnanec

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Štruktúra filozofických otázok

Vo filozofii existujú základné otázky.

Základné  môžu byť v napríklad  preto, že sa kladú najčastejšie. Napr. otázka "Aký je zmysel života?" patri medzi dosť časté a preto ju môžeme nazývať základnou filozofickou otázkou. Podobne sú na tom otázky či existuje Boh, či máme slobodnú vôľu, čo je to láska a čo bude po našej smrti.

Otázky tiež môžu byť základné preto, lebo keď náhodou riešime nejaké iné otázky, napr. či je niečo pekné (dobré, pravdivé) alebo nie, po čase zistíme, že si najprv musíme zodpovedať otázky čo je to vlastne krása, dobro, pravda. A preto sú  tieto otázky základnejšie. Preto aj Platon pokladal za základne otázky filozofie „Čo je pravda? Čo je krása? Čo je dobro?“

Alebo napríklad, keď diskutujeme o tom, či existuje Boh, časom zistíme, že si musíme najskôr zodpovedať otázku "Čo je to Boh?", pretože inak každý hovoríme o niečom inom a popierame existenciu našej predstavy Boha a nie existenciu Boha, ako ho chápe ten druhý, nehovoriac už o tom aký Boh v skutočnosti je (ak je). Preto je otázka "Čo je to Boh" základnejšia ako otázka či existuje Boh. Rovnako sa skôr ako sa pýtame či existuje Boh, musíme spýtať, čo je to existovať, čo to znamená existovať. Či to napr. znamená existovať v čase a priestore, alebo či môže niečo existovať aj mimo času a priestoru.

Keďže existujú takéto základnejšie otázky, ktoré si treba zodpovedať skôr ako iné, možno sa spýtať, či existujú nejaké úplne základné otázky a tiež či existuje nejaká štruktúra alebo hierarchia filozofických otázok.

 

Ak by sme aj mali odpoveď na všetky doteraz spomenuté otázky, vždy by sa nás niekto mohol spýtať a "Ako to vieš?", "Prečo si si istý?". Preto niektorí filozofi hovoria, že otázku o pôvode nášho poznania si treba zodpovedať úplne najskôr, aby sme nestavali na nejakých dojmoch ale na istom a pravdivom poznaní, na skutočnosti. Najzákladnejšia otázka podľa nich teda je otázka pôvodu poznania, ako poznávame, ako niečo vieme.

Preto aj Kant pokladá za jednu zo základných otázok „Čo môžem vedieť?“

 

To čo môžem vedieť závisí od toho kto som. Ak som napr. naprogramovaný robot, tak môžem vedieť len to, čo do mňa naprogramovali. Otázka „Kto som?“ sa zdá byt ešte základnejšia ako otázka „Čo môžem vedieť?“. Ak si síce zodpoviem otázku „Kto som?“, stále sa môže niekto spýtať a „Ako to vieš?“. Ale zdá sa mi, že odpoveďou na „Ako to vieš?“, môže byt len niečo totožne s odpoveďou na otázku „Kto som?“

Zaujímavosťou otázky "Kto som?" je aj to, že si ju nemusím zodpovedať preto, aby som si mohol povedať či existujem. Existujem bez ohľadu na to, kto som, ako nám to ukázal už Descartes. Zatiaľ čo u ostatných otázok, ako napr. či existuje Boh, si musíme položiť najskôr (alebo súčasne) aj otázku "Čo je to Boh?", pri otázke či existujem, si nemusím položiť otázku "Kto som?"

 

Štruktúra filozofických otázok by mohla vyzerať takto:


Kto som?
 
|---Ako to vieš?      
       
|--Čo je to?
            
|--Čo je to existovať? (Čo to znamená existovať?Čo je to jestvujúco (bytie)?
            
|     |--Čo to znamená existovať v čase?
            
|     |        |--Čo existuje?
            
|     |        |       |--Existuje boh?
            
|     |        |       |--Existuje duša?
            
|     |        |       |--Existujú univerzálie?
            
|     |        |--Čo existovalo?
            
|     |        |    |--Čo bolo skôr
            
|     |        |    |     |--Z čoho všetko vzniklo
            
|     |        |    |     |--Čo bolo skôr, vedomie alebo matéria?
            
|     |        |    |     |--Čo bolo skôr, vajce alebo sliepka?
            
|     |        |    |-- Čo existovalo vždy?
            
|     |        |--Čo bude existovať?....
            
|     |        |      |--čo bude vždy existovať? Čo je večne?
            
|     |        |      |--Môžu častice hmoty zaniknúť v nič?
            
|     |        |
            
|     |        |--Čo by (ne) malo existovať?
            
|     |                |--Čo robiť?
            
|     |--Čo to znamená existovať v priestore?
            
|     |       |--Kde sa nachádza Boh?
            
|     |--Koľko existuje veci?
            
|     |--Čo to znamená spoluexistovat? (V akom vzťahu existujú?)
         
   |             |--Aký je vzťah medzi vedomím a matériou?
            
|--Čo je to význam slova?
            
|      |--čo sú to všeobecné pojmy
            
|--Čo je to Boh?
            
|--Čo je to duša?
            
|--Čo je to sloboda?
            
|--Čo je to spravodlivosť?
            
|--Čo je to dobro?
            
|--Čo je to človek?
            
|--Čo je to vedomie?
            
|--Čo je to matéria?
             |--Čo je to láska?.......................

z čítania filozofov | stály odkaz

Komentáre

  1. Áno, ale...
    Celkom zaujimavá úvaha. Súhlasím s tým, že ľudia často diskutujú o tom, či existuje Boh, ale bez toho, aby si najskôr ujasnili, čo myslia, keď hovoria Boh.
    Stáva sa potom, že v skutočnosti, vôbec si to neuvedomujúc, diskutujú o tom, či Biblia opisuje skutočné stretnutie človeka s Bohom, alebo je to celé len mýtus.
    Inak povedané, zabúdame na skutočnosť, že aj keby sme priniesli absolútny dôkaz o tom, že všetky príbehy Biblie, vrátane údajného narodenia mesiáša pred dvomi tisícročiami, sú len rozprávky, ešte by to vôbec neznamenalo, že Boh neexistuje. V skutočnosti to môže byť aj tak, že Židia si všetky príbehy o ich stretnutí s Bohom len vymysleli, a potom následne aj celé kresťanstvo aj islam sú len bludy.

    Z môjho hľadiska je v agnostikoch, ako bol Budha, Epiktetus alebo Marcus Aurelius viac ľudskej ušľachtilosti a cnosti, ako v celom judaizme, krestanstve alebo islame dokopy.

    Oni sa ani tak nezaoberali nikdy nezodpovedateľnou otázkou či existuje nejaký Boh, ale sa zamýšľali nad tým, ako má človek žiť, aby bol ako Boh.
    publikované: 28.06.2017 06:42 | autor: Grigoriy (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. ďakujem za reakciu..
    ..určite s väčšinou čo píšeš súhlasím aj ja. Trochu sa chcem pozastaviť len nad poslednou vetou tvojho komentára, z ktorej výplýva, že nemusíme vedieť či Boh existuje a napriek tomu sa môžeme snažiť byť ako Boh....... Možno naozaj môžeme obísť otázku, či Boh existuje , ale asi musíme vedieť čo je Boh, skôr ako sa môžeme snažiť byť ako Boh. Ak je Boh niečo všadeprítomné, vševedúce, všemocné , tak sa nám bude asi tažko snažiť podobať sa Bohu, ale keď je Boh napr. len spravodlivosť a láska, tak to sa nám môže lepšie dariť sa mu aspoň trochu priblížiť.
    publikované: 28.06.2017 11:03 | autor: sestko (e-mail, web, autorizovaný)
  3. Doplním
    Niet žiadnych slov, ktoré by vôbec definovali, čo je Boh.
    Je však mnoho slov na opísanie toho, čo Boh určite nie je.
    A to nám stačí.
    publikované: 28.06.2017 11:40 | autor: Grigoriy (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. k doplneniu
    To znie ako negatívna teológia.Takže snažiť sa žit tak, aby bol človek ako Boh , sa tiež nedá popísať slovami?
    Inak, podľa mňa, by sa na opísanie Boha nejaké slova predsa len našli, ako napr. absolútno, nekonečné bytie ..
    publikované: 28.06.2017 12:13 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. To je otázka hĺbky
    "Absolútno" aj "nekonečné bytie" nič nezmamenajú.
    Znie to múdro, duchovne aj tajomne, dobre sa to počúva, ale v konečnom dôsledku to existencionálne naozaj nič neznamená, len prázdne slová.
    Dnes to tisíckrát vysloviš, zapáliš kadidlo, pokloníš sa na všetky strany, ale v nasledujúcom momente si rovnaký, ako ten, kto také slová nikdy ani nepočul. Akurát, že sa cítiš silnejší tým, že patríš do spoločenstva ludí, ktorí to tiež robia.

    Skús sa však každé ráno zamyslieť nad slovom ušľachtilosť.
    publikované: 28.06.2017 12:48 | autor: Grigoriy (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. hlbšia otázka
    Ak tomu teda dobre rozumiem, je otázka "Čo je ušlachtilosť?" podľa teba hlbšou otázkou, ako otázka "Čo je Boh?", pretože niečo dokáže zmeniť v živote človeka, pretože je užitočnejšia, bližšie k praxi. Myslím si však, že táto otázka závisí od od teoretickejších otázok ako je napr. "Co je to Boh?", pretože napr. homosexualita može byť pre niekoho ušlachtilá a pre niekoho neušlachitlá v závislosti na tom, akú má predstavu o Bohu.
    publikované: 28.06.2017 17:55 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. Niektoré otázky vôbec nevyvstávajú
    Napríklad otázka o tom, či existuje Boh.
    Napadla Teba niekedy otázka, či existuje wathanzudi?
    Nenapadla.
    No vidíš, a pre niekoho to môže byť veľmi dôležitá otázka.

    Pokial ide o súvislosť medzi ušľachtilosťou a homosexualitu, takú vec treba vidieť zo správneho hľadiska, z hľadiska zmyslu ĽUDSKÉHO života.

    Ak je zmyslom nášho života dopriať nášmu telu maximum pôžitkov žalúdka, penisu a klitorisu ( čo je ideálom modernej spoločnosti) potom na tom naozaj nezáleží.
    Ak však pripustíme, že zmyslom našej existencie je evolúcia k božskému Nadčloveku, že to je, o čo ide, potom všetko, čo k ceste k Nadčloveku nepomáha, dokonca taký proces brzdí, nemôže byť ušľachtilé.

    Hádam si len nemyslíš, nechceš mi tvrdiť, že napríklad Apolón bol homosexuál, alebo Afrodita lesbička alebo transsexuál.

    P.S. Vôbec nechápem, ako si mohol takú vec priniesť do tejto diskusie.
    publikované: 28.06.2017 18:36 | autor: Grigoriy (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. otázky ktoré nevyvstávajú
    môžu byť rôzne. Niektoré ešte len môžu vyvstať, niektoré by mali vyvstať, u nietorých je to jedno, niektoré vyvstali v minulosti a už nevyvstávajú, ale bolo dobré sa k nim vrátiť, lebo nás ovplyvňujú v odpovediach na otázky, ktoré si momentálne kladieme...

    Grecki bohovia sa pravdepodobne tak prísne nedívali na homosexualitu ako hebrejský boh, podrobnosti síce neviem, ale starí Gréci mali k homosexualite pozizívny vzťah, muži obdivovali krásu mužského tela a Platon v dialogu Faidoros píše o láske k muža k mužovi, ktorá ak sa zastaví v určitom bode, a nedôjde k telesnému styku, može viesť k niečomu ušlachtilému. Začali sme otázkou, čo je to ušlachtilé, preto mi táto vec napadla v tejto súvislosti. U teba zdá sa otázka, čo je ušlachtile závisí od otázky zmyslu našej existencie, ktorú vidíš v evolúcii k božskému Nadloveku. Človek by sa však mohol pýtať, že aký vôbec má zmysel vyvinúť nejakého nadčloveka. Alebo by sa mohol pýtať či žiaden homosexuál nikdy ničím dobrým neprispel do vývoja ľudstva, kultúry, vedy a podobne.
    publikované: 29.06.2017 09:26 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  9. Prosím, aby si mi odpovedal na túto otázku:
    Si homosexuál?

    Ide o to, aby som si mohol vysvetliť, ako sa mohlo stať, že si do tejto diskusie vôbec vniesol túto tému, a očividne zaťato na nej zotrvávaš.

    Predstav si, že sa stretne skupina ludí, aby spolu počúvali Vivaldiho hudbu a popíjali pritom dobré víno. Jednoducho skupina ludí s dobrým vkusom. Zrazu by jeden z nich začal rozprávať o tom, ako on mal minulý mesiac operáciu žlčových kameňov, a dokonca vo svojej vrcholnej nechutnosti by prítomným ukazoval obsah krabice, v ktorej tie vyoperované kamene prechováva.
    Rozumieš?
    Diskutovali sme o niečom, a ty sem vytiahneš tému, čo teba očividne trápi, ale ja tom nechcem ani vedieť.
    Pýtaš sa, načo by mal prísť Nadčlovek.
    Napríklad na to, aby ľudia už prestali byť nechutní, uplakaní, slabí, prispatí, živočíšni, parazitickí, násilnícki, zmetkárski, zábudliví, nedisciplinovaní, atď, atď...
    Kresťanstvo nás doviedlo do stavu, keď psychopati v spolupráci s uplakancami úplne zastavili evolúciu človeka.
    publikované: 29.06.2017 10:30 | autor: Grigoriy (e-mail, web, neautorizovaný)
  10. odpoved
    To je jedna z otázok, na ktorú náhodou mám odpoveď.:) Nie som homosexuál. Túto tému som nahodil viacmenej náhodou, lebo preberali dôležitosť otázky čo je Boh? a ty si ju odsunul ako nedôležitú a nadhodil si otázku Čo je ušlachtilosť? Homosexualita mi potom napadla ako príklad niečoho hlavne z náboženských dôvodou neušlachtilého, čo bolo pritom v starom Grécku celkom ušlachtilé. To že sa danej témy držím, vyplýva z toho, že sa jej zjavne držíš aj ty. Mohol si okolo nej prejsť bez povšimnutia.
    publikované: 29.06.2017 11:23 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  11. Otázka
    Až teraz som si všimol, že okrem tohto článku ty už máš na svojom blogu niekoľko iných filozofujucich článkov, ktoré si za mnoho rokov vyprodukoval.

    Ponechajme teda homosexualitu bokom, a poprosím ťa, aby si mi povedal, aký je podľa teba zmysel ľudského života.
    Prosím, povedz mi to jednoducho, tvojimi vlastnými slovami, nepuži žiadnu otrepanú frázu a vyhni sa klišé, ktoré v podstate aj tak nič neznamenajú.
    publikované: 29.06.2017 13:27 | autor: Grigoriy (e-mail, web, neautorizovaný)
  12. zmysel života
    publikované: 29.06.2017 22:25 | autor: sestko (e-mail, web, autorizovaný)
  13. Neprekvapil si ma
    Po vsetkych tých rokoch hľadania pravdy, filozofovania a vypisovania traktátov o kadečom, si sa zmohol len na frázu o tom, že život ma zmysel len vtedy, "ak je šťastný a nesmrteľný".

    Nevieš si ani predstaviť, ako ja pohŕdam ľuďmi, ktorí žijú len preto, aby boli šťastní.
    Tî najväčší hajzli, ktorých som v živote stretol, hajzli ktorí nikdy nedodržiavali žiadne morálne princípy, vychcalí degeneráti vždy tvrdili, že to robia preto, aby v živote niečo dosiahli, aby boli šťastní.
    Keď mohli šťastie a kariéru dosiahnuť za komunizmu členstvom v komunistickej strane, boli komunistami, keď chceli byť nesmrtelní, boli kresťanmi. Vždy kalkulujú, ale vždy sú to len niktoši.
    A, načo je vychcalému niktošovi šťastie alebo nesmrteľnosť?
    Existencia je veľmi spravodlivá, lebo naozajstné šťastie aj nesmrteľnosť patrí len Nadčloveku.
    Ty tu môžeš ešte dalších dvadsať rokov vypisovať nezmysly, špekulovať a kázať, ale na tej veci ty naozaj nič nezmeníš.

    Okrem toho, vedel si, že Albert Einstein povedal, že "byť šťastný a mať sa dobre, to mi pripomína ideály stáda svíň"?

    Maj sa dobre.


    publikované: 30.06.2017 22:28 | autor: Grigoriy (e-mail, web, neautorizovaný)
  14. to nie je fráza,pretože
    každý človek sa pýta na zmysel života iba v dvoch prípadoch - ak je nešťastný (resp. vidí neštastie iných) a ak vidí, že život končí.

    Einsteinov výrok si si interpretoval chybne, zaujalo ťa na ňom len ten pohŕdavý ton. Ale Einsteinov výrok pokračuje ďalej: ...."„Moje ideály, ktoré mi vždy žiarili na cestu a znova a znova ma napĺňali radostnou odvahou žiť, boli láskavosť, krása, a pravda... Prázdne ciele ľudského úsilia - majetok, povrchný úspech, prepych - sa mi vždy videli opovrhnutiahodné.“

    Radostná odvaha žiť, radosť sama, nie je nič iné ako šťastie. Einstein neopovrhuje šťastím, ale len majetkom, povrchným úspechom a prepychom.


    publikované: 01.07.2017 09:03 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  15. Hovoriš "pravda"?
    Spomenul si pravdu?Aby si mal aspoň niečo z našej diskusie, aby si sa odomňa niečo naučil, uvediem teba aj náhodného čitateľa aspoň náznakmi do sveta, ktorý je pre teba nedostupný. Pozri, ja vôbec neviem hrať na flaute, a ani neviem hrať hokej. Keby som sa však verejne pokúšal také veci robiť, len by som sa strápnil. Prejavil by som však aspoň náznak dobrej vôle, keby som si po takom strapnení priznal, že na to nemám, a viac by som to nerobil. A už vobec by som sa nehneval na tých, ktorí by mi pripomenuli, že na také veci ja nemám talent. Ty nemáš na takú vec, aby si bol filozofom talent, a napriek tomu tu už možno desať rokov rozprávaš naivné nezmysly, a namýšlaš si, že by si ludi mohol niečo nové naučiť. Nanajvýš by sa dalo povedať, že patríš do kategórie insitných filozofov. Tak, ako mňa nesmie uraziť, keď mi niekto povie, že nemám na flautu a hokej talent, teba by vobec nemalo uraziť to, čo som práve povedal. Netreba ani chodiť ďaleko, stačí si len prečítať tvoj članok, ktorý bol počiatočným stimulom pre našu výmenu. Je to len obyčajná znôška nekreativnych a infantilných otázok a prehlásení, spôsobom a úrovňou bežnými pri krčmových alebo táborákových posedeniach žien z domácnosti a všakovakých pouličných lúzerov. Jedna otázka hlúpejšia a naivnejšia, ako tá druhá. Hovorím o infantilite, lebo už malé deti vo veku desať rokov, keď chcú robiť dojem, spomenú si, že niekde raz počuli niekoho pýtať sa, čo bolo skôr, či vajce alebo sliepka. Ani tie deti, a očividne, ani ty neviete, že tá otázka je jednoducho hlúpa, že taká otázka jednoducho nevyvstáva. Rovnako hlúpa, ako pýtať sa, čo bolo skôr horizont, alebo obloha. Alebo, kedy sa voda stala mokrou. Aká je špecifická váha demokratického centralizmu? Verbálne sa dá položiť akákoľvek otázka, aj totálne nezmyselná, a hlupáci sa budú stáročia vadiť o tom, ako na taký nezmysel odpovedať. Raz a prevždy: A) Život buď vznikol v spontánnom procese evolúcie, a potom niekde v oceáne vznikla prvá živá bunka, ktorá sa rozmnožovala delením; z jednej boli dve, a z dvoch štyri ... Oslobodení od reštrikcie jazyka a konvencií logického myslenia, (v duchu zenových majstrov) môžeme potom povedať, že tá prvá bunka bola sliepkou aj vajcom zároveň, lebo aj vajce je potom len sliepkou v inej fáze jej existencie. Otázka teda, čo bolo skôr, či sliepka alebo vajce, potom nevyvstáva. B) Život stvoril Boh, a pravdepodobne stvoril najskôr sliepku, ktorá znášala vajcia. No dobre, keď už teda máme odpoveď na večnú otázku, ako to zmenilo tvoj život? Nijako!!! Potom to znamená len toľko, že všetky tvoje otázky sú nezmyselné, k ničomu nevedú, a s veľkou pravdepodobnosťou je to len tvoja snaha pretŕčať sa a hľadať potencionálnych učeníkov a obdivovateľov. Etológovia vypozorovali, že, keď vodca paviánov-alfa samec uspokojí svoje potreby nažrať sa a kopulovať s háremom samíc, má už na čas len jednu túžbu: sadnúť si na vyvýšené miesto, aby bol dobre viditeľný. Dáva to paviánom aj neprebudeným ľudom veľkú satisfakciu. Politici, "umelci", zločinci a veľkňazi to robia rovnako. " V slovenskom znení účinkovali..."
    publikované: 01.07.2017 10:32 | autor: Grigoriy (e-mail, web, neautorizovaný)
  16. Pravda je taká, že..
    ...prvé bolo vajce. Toto slepačie vajce neznesla sliepka, ale jej predchodkyňa prasliepka. Pri tvorbe vajíčka či spermie nastala v dedičnom materiáli prasliepky dedičná zmena – mutácia, odlišujúca prasliepku od sliepky – a tá sa dostala do oplodneného vajíčka.

    viď tiež
    https://mozgovna.pravda.sk/zvierata-a-rastliny/clanok/19399-co-bolo-skor-vajce-alebo-sliepka/

    Inak vďaka za úprimnosť. Tvoja kritika je iste oprávnená. Tento blog si píšem, ako určitý druh súkromnej zábavky,spracovávam myšlienky z minulých táborákových posedení na nasledujúce táborákové posedenia. Myslím že doména blog.sk nie je až takým vyvýšeným miestom o akom hovoríš.
    publikované: 01.07.2017 23:08 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014